{"id":346,"date":"2025-04-11T11:57:59","date_gmt":"2025-04-11T09:57:59","guid":{"rendered":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/?p=346"},"modified":"2025-04-11T12:28:30","modified_gmt":"2025-04-11T10:28:30","slug":"emocie-ako-v-kaleidoskope-ako-sa-starat-o-emocionalny-vyvoj-vasho-dietata","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/emocie-ako-v-kaleidoskope-ako-sa-starat-o-emocionalny-vyvoj-vasho-dietata\/","title":{"rendered":"Em\u00f3cie ako v kaleidoskope \u2013 Ako sa stara\u0165 o emocion\u00e1lny v\u00fdvoj v\u00e1\u0161ho die\u0165a\u0165a"},"content":{"rendered":"\n

T\u00e9ma podpory det\u00ed pri zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed vzbudzuje \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1ujem. V nasleduj\u00facom \u010dl\u00e1nku, ktor\u00fd je ur\u010den\u00fd pre rodi\u010dov, opatrovate\u013eov a vychov\u00e1vate\u013eov det\u00ed v jasliach<\/mark><\/a> a matersk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch<\/mark><\/a>, sa pok\u00fasim odpoveda\u0165 na ot\u00e1zky:<\/p>\n\n\n\n

\u2022 Pre\u010do s\u00fa emocion\u00e1lne reakcie mal\u00fdch det\u00ed niekedy prekvapiv\u00e9?<\/p>\n\n\n\n

\u2022 Ako rozpozna\u0165 emocion\u00e1lne reakcie typick\u00e9 pre vek die\u0165a\u0165a a ako spr\u00e1vanie, ktor\u00e9 si vy\u017eaduje odborn\u00fa pomoc?<\/p>\n\n\n\n

\u2022 Ako podporova\u0165 mal\u00e9 die\u0165a pri zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed?<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

Pre\u010do s\u00fa emocion\u00e1lne reakcie mal\u00fdch det\u00ed niekedy prekvapiv\u00e9?<\/a><\/p>\n\n\n\n

Ako rozl\u00ed\u0161i\u0165 emocion\u00e1lne reakcie typick\u00e9 pre vek die\u0165a\u0165a od spr\u00e1vania, ktor\u00e9 si vy\u017eaduje odborn\u00fa pomoc?<\/a><\/p>\n\n\n\n

Ako podpori\u0165 mal\u00e9 die\u0165a v zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed?<\/a><\/p>\n\n\n\n

Pomocn\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165:<\/a><\/p>\n\n\n\n

Pri u\u010den\u00ed die\u0165a\u0165a vyjadrova\u0165 em\u00f3cie sa vyhnime:<\/a><\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

Pre\u010do s\u00fa emocion\u00e1lne reakcie mal\u00fdch det\u00ed niekedy prekvapiv\u00e9?<\/mark><\/a><\/h2>\n\n\n\n

Deti pre\u017e\u00edvaj\u00fa em\u00f3cie a psychick\u00e9 probl\u00e9my inak ako dospel\u00ed. Existuj\u00fa tie\u017e rozdiely medzi mlad\u0161\u00edmi a star\u0161\u00edmi de\u0165mi. Em\u00f3cie mal\u00fdch det\u00ed (vo veku 2-3 roky) s\u00fa zvy\u010dajne intenz\u00edvne, dos\u0165 prudk\u00e9 a premenliv\u00e9, v\u00e4\u010d\u0161inou kr\u00e1tkodob\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

V doj\u010denskom veku dominuj\u00fa tri emocion\u00e1lne stavy \u2013 spokojnos\u0165, strach a hnev. Ke\u010f m\u00e1 die\u0165a uspokojen\u00e9 svoje fyzick\u00e9 a du\u0161evn\u00e9 potreby a c\u00edti sa bezpe\u010dne, smeje sa, b\u013eabot\u00e1 a je akt\u00edvne pri hre a maznan\u00ed. Ak je tento stav naru\u0161en\u00fd (napr. zmiznut\u00edm matky alebo otca, hladom, znehybnen\u00edm alebo naru\u0161en\u00edm telesnej rovnov\u00e1hy, preru\u0161en\u00edm hry, objaven\u00edm sa cudzieho \u010dloveka), die\u0165a pla\u010de, kri\u010d\u00ed, preh\u00fdba sa v chrbte.<\/p>\n\n\n\n

Zlo\u017eitej\u0161ie pocity (l\u00e1ska, s\u00facit, \u017eiarlivos\u0165, nechu\u0165) sa objavuj\u00fa v obdob\u00ed po doj\u010denskom veku, medzi 1. a 3. rokom. Em\u00f3cie sa st\u00e1vaj\u00fa silnej\u0161ie, niekedy sa zdaj\u00fa by\u0165 neadekv\u00e1tne k situ\u00e1cii \u2013 die\u0165a pla\u010de alebo sa smeje z ban\u00e1lnych d\u00f4vodov, \u013eahko prech\u00e1dza od jedn\u00e9ho pocitu k druh\u00e9mu. Zvy\u0161uje sa expres\u00edvnos\u0165 \u2013 deti sk\u00e1\u010du od radosti, zakr\u00fdvaj\u00fa si tv\u00e1r od strachu, obracaj\u00fa sa urazen\u00e9. Rozv\u00edja sa schopnos\u0165 citov\u00e9ho odrazu soci\u00e1lnych situ\u00e1ci\u00ed z okolia (napr\u00edklad die\u0165a za\u010d\u00edna viac vedome reagova\u0165 na h\u00e1dky rodi\u010dov).<\/p>\n\n\n\n

\"M\u00e4kk\u00e9<\/a><\/figure>\n\n\n\n

V pred\u0161kolskom veku sa emocion\u00e1lny v\u00fdvoj st\u00e1va e\u0161te intenz\u00edvnej\u0161\u00edm, obohacuje sa paleta pre\u017e\u00edvan\u00fdch em\u00f3ci\u00ed, zvy\u0161uje sa ich labilita. Je to \u010das, ke\u010f die\u0165a t\u00fa\u017ei po nez\u00e1vislosti, samostatnosti, st\u00e1va sa vzdorn\u00e9, niekedy negativistick\u00e9, a z\u00e1rove\u0148 pre\u017e\u00edva ve\u013ea ob\u00e1v, \u013eahko reaguje hnevom. Intenz\u00edvne sa rozv\u00edjaj\u00fa spolo\u010densk\u00e9, mor\u00e1lne, estetick\u00e9 pocity \u2013 deti za\u010d\u00ednaj\u00fa viac vy\u017eadova\u0165 od seba sam\u00fdch, porovn\u00e1va\u0165 sa s ostatn\u00fdmi.<\/p>\n\n\n\n

\u0160pecifickos\u0165 emocionality die\u0165a\u0165a vypl\u00fdva predov\u0161etk\u00fdm z \u00fazkeho prepojenia jeho pohybov\u00e9ho, kognit\u00edvneho v\u00fdvoja s jeho soci\u00e1lnym a citov\u00fdm v\u00fdvojom. Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 je tie\u017e nezrelos\u0165 nervov\u00e9ho syst\u00e9mu, jeho vysok\u00e1 citlivos\u0165 na p\u00f4sobenie vonkaj\u0161\u00edch podnetov, zmeny po\u010dasia, infekcie. Preto deti reaguj\u00fa vzru\u0161en\u00edm v situ\u00e1ci\u00e1ch, ako napr\u00edklad \u00fanava, v ktor\u00fdch dospel\u00ed zvy\u010dajne zni\u017euj\u00fa svoju aktivitu. Mal\u00e9 deti sa sna\u017eia \u201eprekona\u0165\u201c tento zvl\u00e1\u0161tny stav pohyblivos\u0165ou, impulz\u00edvnos\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n

Deti maj\u00fa \u0165a\u017ekosti s verbalizovan\u00edm em\u00f3ci\u00ed a my\u0161lienok (preto\u017ee re\u010d je st\u00e1le v procese v\u00fdvoja), ich poh\u013ead na vlastn\u00e9 pre\u017e\u00edvanie je e\u0161te silne obmedzen\u00fd. Napriek tomu musia v ka\u017edodennom \u017eivote prekona\u0165 subjekt\u00edvne ve\u013ek\u00e9 \u0165a\u017ekosti \u2013 rozl\u00fa\u010di\u0165 sa s mamou v \u0161k\u00f4lke, nadv\u00e4zova\u0165 vz\u0165ahy s rovesn\u00edkmi, deli\u0165 sa o hra\u010dky, ustupova\u0165. U\u010dia sa spolupracova\u0165, prehr\u00e1va\u0165, by\u0165 hodnoten\u00ed. A to v\u0161etko sa deje z\u00e1rove\u0148 so siln\u00fdm rozvojom predstavivosti, ve\u013ekou sugestibilitou a n\u00e1chylnos\u0165ou na pre\u017e\u00edvanie r\u00f4znych strachov.<\/p>\n\n\n\n

Ako rozl\u00ed\u0161i\u0165 emocion\u00e1lne reakcie typick\u00e9 pre vek die\u0165a\u0165a od spr\u00e1vania, ktor\u00e9 si vy\u017eaduje odborn\u00fa pomoc?<\/mark><\/a><\/h2>\n\n\n\n

Pri hodnoten\u00ed, \u010di s\u00fa emocion\u00e1lne reakcie \u201enorm\u00e1lne\u201c, mus\u00edme zoh\u013eadni\u0165 individu\u00e1lne tempo a rytmus v\u00fdvoja ka\u017ed\u00e9ho die\u0165a\u0165a a jeho prechod do \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdvojov\u00fdch et\u00e1p. U det\u00ed m\u00e1 norma v\u00fdvojov\u00fd charakter \u2013 to, \u010do je na jednom v\u00fdvojovom stupni spr\u00e1vne, m\u00f4\u017ee na \u010fal\u0161om stupni predstavova\u0165 poruchu. Preto sa neob\u00e1vajme, ak sa 2-ro\u010dn\u00e9 die\u0165a boj\u00ed vys\u00e1va\u010da. Ak 6-7-ro\u010dn\u00e9 die\u0165a reaguje krikom na jeho poh\u013ead, mo\u017eno si nevie poradi\u0165 so strachom alebo m\u00e1 zv\u00fd\u0161en\u00fa citlivos\u0165 na zvuky.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdvojov\u00fd charakter maj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm detsk\u00e9 strachy. Mal\u00e9 deti pre\u017e\u00edvaj\u00fa mnoho ob\u00e1v a strachov v r\u00e1mci norm\u00e1lneho v\u00fdvojov\u00e9ho procesu. Objavuj\u00fa sa u v\u00e4\u010d\u0161iny det\u00ed, maj\u00fa miernu intenzitu a s \u010dasom pomin\u00fa. Die\u0165a sa s pomocou rodi\u010dov u\u010d\u00ed tieto obavy zvl\u00e1da\u0165. V\u00fdvojov\u00e9 strachy sa zintenz\u00edv\u0148uj\u00fa vo veku: 2 a pol roka, v 6.-7. roku a v 10. roku \u017eivota, nemali by v\u0161ak nar\u00fa\u0161a\u0165 fungovanie die\u0165a\u0165a, maj\u00fa sk\u00f4r adapt\u00edvny a ochrann\u00fd v\u00fdznam.<\/p>\n\n\n\n

V doj\u010denskom veku je teda norm\u00e1lne, \u017ee sa objav\u00ed strach pri n\u00e1hlych, siln\u00fdch zvukoch alebo svetle, pri n\u00e1hlej strate rovnov\u00e1hy, pri bolesti. Typick\u00e9 je aj reagovanie separa\u010dn\u00fdm strachom na rozl\u00fa\u010dku s mamou.<\/p>\n\n\n\n

Na za\u010diatku 2. roku \u017eivota sa objavuj\u00fa v\u00fdvojov\u00e9 strachy \u201esluchov\u00e9\u201c (pred hlasn\u00fdmi zvukmi, \u201enebezpe\u010dn\u00fdmi\u201c predmetmi, napr. vys\u00e1va\u010dom, mix\u00e9rom), strachy \u201evizu\u00e1lne\u201c (napr. pred ve\u013ek\u00fdmi predmetmi), strachy \u201epriestorov\u00e9\u201c (nepokoj spojen\u00fd napr. so zmenou usporiadania n\u00e1bytku v izbe, jazdou v elektri\u010dke) a strach pred cudz\u00edmi \u013eu\u010fmi alebo pred rozl\u00fa\u010dkou s mamou. Na konci 2. roku \u017eivota dominuj\u00fa obavy pred tmou, b\u00farkou, vetrom alebo pred mal\u00fdmi zvieratami. V 3. roku \u017eivota sa deti m\u00f4\u017eu b\u00e1\u0165 star\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, \u013eud\u00ed oble\u010den\u00fdch v mask\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

Strach sa st\u00e1va patologick\u00fdm, ke\u010f nie je v s\u00falade s vekovou normou, trv\u00e1 pr\u00edli\u0161 dlho alebo je ve\u013emi siln\u00fd, dominuje v spr\u00e1van\u00ed die\u0165a\u0165a, m\u00e1 dezintegruj\u00faci vplyv na jeho ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot a sp\u00f4sobuje die\u0165a\u0165u alebo rodine v\u00fdrazn\u00fd diskomfort. Vtedy je nevyhnutn\u00e9 prija\u0165 \u010fal\u0161ie opatrenia (stretnutie s psychol\u00f3gom, konzult\u00e1cia s detsk\u00fdm psychiatrom).<\/p>\n\n\n\n

Druhou d\u00f4le\u017eitou em\u00f3ciou s rozvojov\u00fdm charakterom je hnev. Deti pre\u017e\u00edvaj\u00fa hnev, podobne ako strach, v r\u00e1mci norm\u00e1lneho v\u00fdvojov\u00e9ho procesu. Je to em\u00f3cia, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje obranu, reagovanie na hrozby, ale aj rozvoj nez\u00e1vislosti.<\/p>\n\n\n\n

Na konci 3. roku \u017eivota sa \u00faplne formuje pojem \u201eja\u201c, die\u0165a za\u010d\u00edna rozumie\u0165, \u017ee je samostatnou bytos\u0165ou, m\u00e1 vlastn\u00fa v\u00f4\u013eu. Mal\u00e9 die\u0165a sa st\u00e1va tvrdohlav\u00e9, usiluje sa o samostatnos\u0165 \u2013 mus\u00ed zisti\u0165, \u010do si m\u00f4\u017ee dovoli\u0165, h\u013ead\u00e1 a testuje hranice, ktor\u00e9 mu stanovuj\u00fa dospel\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Charakteristick\u00fd vzdor dvojro\u010dn\u00e9ho a trojro\u010dn\u00e9ho die\u0165a\u0165a je prechodn\u00fd a zvy\u010dajne sa s\u00e1m vytrat\u00ed, hoci je potrebn\u00e9 podporova\u0165 die\u0165a v odreagov\u00e1van\u00ed hnevu, u\u010di\u0165 ho bezpe\u010dn\u00e9 sp\u00f4soby vyjadrovania hnevu.<\/p>\n\n\n\n

Hnev sa st\u00e1va probl\u00e9mom, ke\u010f schopnos\u0165 jeho kontrolovania je men\u0161ia, ne\u017e je o\u010dak\u00e1van\u00e9 pre dan\u00fd vek, alebo ke\u010f sa men\u00ed na agresiu. Ak s\u00fa v\u00fdbuchy hnevu ve\u013emi \u010dast\u00e9, siln\u00e9 a\/alebo trvaj\u00fa pr\u00edli\u0161 dlho, \u010do znemo\u017e\u0148uje norm\u00e1lne fungovanie, je potrebn\u00e9 vyh\u013eada\u0165 terapiu.<\/p>\n\n\n\n

\"Chlapec<\/a><\/figure>\n\n\n\n

Ako podpori\u0165 mal\u00e9 die\u0165a v zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed?<\/mark><\/a><\/h2>\n\n\n\n

Z vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9ho vypl\u00fdva, \u017ee v\u0161etky detsk\u00e9 em\u00f3cie<\/mark><\/a> (aj tie pr\u00edjemn\u00e9, aj tie \u0165a\u017ek\u00e9) s\u00fa potrebn\u00e9 a \u00falohou dospel\u00fdch je nau\u010di\u0165 sa s nimi vysporiada\u0165. Nezvl\u00e1danie vyjadrovania em\u00f3ci\u00ed alebo ich zakazovanie zo strany okolia paradoxne vedie k ne\u017eiaducim a prudk\u00fdm v\u00fdbuchom.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1kladom podpory je pozorovanie a pokusy o pochopenie em\u00f3ci\u00ed vlastn\u00e9ho die\u0165a\u0165a. Je potrebn\u00e9 zoh\u013eadni\u0165 jeho vek, venova\u0165 pozornos\u0165 tomu, \u010di je odpo\u010dinut\u00e9 alebo unaven\u00e9, \u010do sa stalo po\u010das d\u0148a, \u010di p\u00f4sobili vonkaj\u0161ie faktory ovplyv\u0148uj\u00face jeho psychick\u00fa kond\u00edciu (po\u010dasie, infekcia a pod.). Nezab\u00fadajme ani na to, \u017ee de\u0165om vn\u00e1\u0161ame vlastn\u00e9 em\u00f3cie \u2013 to, \u010do pre\u017e\u00edvame v dan\u00fd de\u0148, ovplyv\u0148uje spr\u00e1vanie mal\u00e9ho die\u0165a\u0165a.<\/p>\n\n\n\n

Rozpozn\u00e1va\u0165, pomenov\u00e1va\u0165 a vyjadrova\u0165 em\u00f3cie u\u010d\u00edme die\u0165a od narodenia. U\u010denie em\u00f3ci\u00ed spo\u010d\u00edva predov\u0161etk\u00fdm v ich pomenov\u00e1van\u00ed a opisovan\u00ed spr\u00e1vania die\u0165a\u0165a (ktor\u00e9 sprev\u00e1dzaj\u00fa em\u00f3cie), vy\u010d\u00edtavan\u00ed ich pravdepodobn\u00fdch pr\u00ed\u010din. Napr\u00edklad nahnevan\u00e9mu die\u0165a\u0165u m\u00f4\u017eeme poveda\u0165: \u201eVypla som rozpr\u00e1vku, kri\u010d\u00ed\u0161 a dupe\u0161, asi sa hnev\u00e1\u0161\u201c, a pla\u010d\u00facemu \u2013 \u201eAsi si smutn\u00e1, nechce\u0161 u\u017e \u010falej kresli\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Je dobr\u00e9 zavies\u0165 symboly z\u00e1kladn\u00fdch em\u00f3ci\u00ed (jednoduch\u00e9 obr\u00e1zky, fotografie tv\u00e1r\u00ed, bal\u00f3niky-smajl\u00edky, vank\u00fa\u0161e s em\u00f3ciami, b\u00e1bky s em\u00f3ciami).<\/p>\n\n\n\n

Aby sme die\u0165a\u0165u (star\u0161iemu ako 3 roky) dali pocit kontroly nad vlastn\u00fdmi pocitmi a zn\u00ed\u017eili pocit viny, m\u00f4\u017eeme pou\u017ei\u0165 met\u00f3du personifik\u00e1cie em\u00f3ci\u00ed \u2013 porovna\u0165 ich napr\u00edklad s pr\u00ed\u0161erkami (ka\u017ed\u00e1 pr\u00ed\u0161erka predstavuje in\u00fa em\u00f3ciu; m\u00f4\u017eeme ich nakresli\u0165, da\u0165 im meno) a vysvetli\u0165 die\u0165a\u0165u: \u201eEm\u00f3cie s\u00fa ako pr\u00ed\u0161erky, ka\u017ed\u00fd \u010dlovek m\u00e1 tak\u00e9 pr\u00ed\u0161erky a cez ne m\u00e1me r\u00f4zne n\u00e1lady; ke\u010f pr\u00ed\u0161erky vyrast\u00fa pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e9, prek\u00e1\u017eaj\u00fa, preto treba ma\u0165 sp\u00f4soby na ich zmen\u0161ovanie, skrotenie.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Je dobr\u00e9 da\u0165 die\u0165a\u0165u inform\u00e1ciu, \u017ee pocity pomin\u00fa, \u017ee si s nimi vieme poradi\u0165: \u201ePri\u0161iel k tebe Smut\u00e1\u0161ik a je ti smutno, ale on \u010doskoro od\u00edde alebo ho zmen\u0161\u00edme.<\/p>\n\n\n\n

Pri vysvet\u013eovan\u00ed de\u0165om povahy em\u00f3ci\u00ed st\u00e1le pripom\u00edname a signalizujme, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9 nema\u0165 em\u00f3cie, \u017ee s\u00fa potrebn\u00e9 (ako sign\u00e1ly), objavuj\u00fa sa, niekedy n\u00e1hle, ale pomin\u00fa. Na\u0161ou \u00falohou nie je nau\u010di\u0165 die\u0165a bojova\u0165 s em\u00f3ciou, ale uk\u00e1za\u0165 m\u00fadre sp\u00f4soby jej vyjadrovania, vysvetli\u0165 die\u0165a\u0165u, \u010do sa s n\u00edm deje.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f die\u0165a u\u017e dok\u00e1\u017ee rozpozn\u00e1va\u0165 a pomenov\u00e1va\u0165 em\u00f3cie (na obr\u00e1zkoch, fotografi\u00e1ch a potom svoje vlastn\u00e9), zav\u00e1dzame n\u00e1pady na ich vyjadrovanie, uvo\u013e\u0148ovanie bezpe\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1pady na vyjadrenie\/zn\u00ed\u017eenie em\u00f3ci\u00ed ukazujeme die\u0165a\u0165u nie v momente vzru\u0161enia, ke\u010f pocity dominuj\u00fa, ale v chv\u00ed\u013each upokojenia, ke\u010f je die\u0165a s\u00fastreden\u00e9 a pokojn\u00e9. Tieto sp\u00f4soby z\u00e1visia od veku a typu em\u00f3ci\u00ed. V pr\u00e1ci vyu\u017e\u00edvame rozpr\u00e1vky, kni\u017eky, ply\u0161ov\u00e9 hra\u010dky, kreslenie, zav\u00e1dzame pohybov\u00e9 alebo hlasov\u00e9 cvi\u010denia. U trochu star\u0161\u00edch det\u00ed sa m\u00f4\u017eeme odvola\u0165 na predstavivos\u0165, b\u00e1sni\u010dky a pod.<\/p>\n\n\n\n

Najjednoduch\u0161ie sp\u00f4soby na vyjadrenie sm\u00fatku a hnevu u mal\u00fdch det\u00ed s\u00fa napr\u00edklad: boxovanie (napr. do \u0161peci\u00e1lneho vank\u00fa\u0161a na boxovanie hnevu) alebo vydup\u00e1vanie hnevu (napr. \u0161peci\u00e1lna podlo\u017eka), mru\u010denie leva, kreslenie sopky, f\u00fakanie sm\u00fatku do bal\u00f3nika, kreslenie a schov\u00e1vanie smutn\u00e9ho. Sp\u00f4soby spolo\u010dne s die\u0165a\u0165om preber\u00e1me a kresl\u00edme vo forme plag\u00e1tu, ktor\u00fd vyves\u00edme na vidite\u013en\u00e9 miesto.<\/p>\n\n\n\n

Ak pozorujeme u die\u0165a\u0165a prejavy em\u00f3ci\u00ed, vezmeme ho za ruku, privedieme k plag\u00e1tu (bez komentovania jeho spr\u00e1vania) a povieme: \u201eSpr\u00e1va\u0161 sa teraz tak, ako keby si bol rozz\u00faren\u00fd. Sk\u00fasme zn\u00ed\u017ei\u0165 tento hnev. Ktor\u00fd sp\u00f4sob si vyber\u00e1\u0161?\u201d alebo \u201eMysl\u00edm, \u017ee si teraz smutn\u00fd. Sk\u00fasime zn\u00ed\u017ei\u0165 tieto sm\u00fatky. Ktor\u00fd sp\u00f4sob si vyber\u00e1\u0161?\u201d<\/p>\n\n\n\n

V situ\u00e1ci\u00e1ch siln\u00fdch v\u00fdbuchov hnevu, agresie alebo prudk\u00e9ho pla\u010du die\u0165a nemus\u00ed by\u0165 schopn\u00e9 pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa k plag\u00e1tu a s\u00fastredi\u0165 sa na\u0148. Vtedy je potrebn\u00e9 \u201epre\u010dka\u0165\u201d n\u00e1ro\u010dn\u00fd moment, pevne die\u0165a obj\u00edma\u0165 a a\u017e po upokojen\u00ed prebra\u0165 to, \u010do sa stalo.<\/p>\n\n\n\n

Die\u0165a, ktor\u00e9 v tej chv\u00edli odmieta na\u0161u pomoc, by malo by\u0165 na chv\u00ed\u013eu ponechan\u00e9 samo (ale v bl\u00edzkosti dospel\u00e9ho), a nesk\u00f4r opakova\u0165 ponuku podpory pri uvo\u013enen\u00ed pocitov. Ak die\u0165a poprie na\u0161u sugestiu, uvedie in\u00fd emocion\u00e1lny stav, ktor\u00fd c\u00edti, sna\u017e\u00edme sa za\u010da\u0165 rozhovor o tom, \u010do ho tr\u00e1pi.<\/p>\n\n\n\n

Posledn\u00fdm krokom u\u010denia det\u00ed zvl\u00e1da\u0165 em\u00f3cie je posil\u0148ovanie ich motiv\u00e1cie a \u00faspechov. Je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 oceni\u0165 aj mal\u00e9 \u00faspechy, pokusy o kontrolu vlastn\u00e9ho spr\u00e1vania. Chv\u00e1lime ich nie za slu\u0161nos\u0165, ale popisujeme, \u010do die\u0165a urobilo, aby zvl\u00e1dlo n\u00e1ro\u010dn\u00fa situ\u00e1ciu (Bola si smutn\u00e1, ale vyplakala si sa, objala si sa a sm\u00fatok sa zmen\u0161il).<\/p>\n\n\n\n

Vyhnime sa odme\u0148ovaniu dar\u010dekmi. Posil\u0148ujme slovami, napr\u00edklad: \u201eM\u00f4\u017ee\u0161 by\u0165 na seba hrd\u00fd,\u201d odovzdan\u00edm diplomu za to, \u017ee si majster v zvl\u00e1dan\u00ed hnevu, alebo rozpr\u00e1van\u00edm d\u00f4le\u017eitej osobe (v pr\u00edtomnosti die\u0165a\u0165a) o konkr\u00e9tnej situ\u00e1cii a rozumnom konan\u00ed die\u0165a\u0165a.<\/p>\n\n\n\n

Pri ne\u00faspechoch by die\u0165a malo dosta\u0165 inform\u00e1ciu, \u017ee m\u00e1 pr\u00e1vo robi\u0165 chyby \u2013 nie je mo\u017en\u00e9 nau\u010di\u0165 sa zvl\u00e1da\u0165 em\u00f3cie za jeden de\u0148, ale postupne sa z neho m\u00f4\u017ee sta\u0165 majster.<\/p>\n\n\n\n

Aby mal\u00e9 die\u0165a zvl\u00e1dlo umenie zvl\u00e1da\u0165 em\u00f3cie, dospel\u00ed musia dba\u0165 na jeho pocit bezpe\u010dia, uis\u0165ova\u0165 ho o l\u00e1ske a akcept\u00e1cii. Nikdy nehodno\u0165me die\u0165a, ale len jeho spr\u00e1vanie. Nez\u013eah\u010dujme emocion\u00e1lne probl\u00e9my die\u0165a\u0165a, neporovn\u00e1vajme ho s rovesn\u00edkmi, vyhnime sa nadmernej kritike, posmechom z die\u0165a\u0165a (najm\u00e4 v pr\u00edtomnosti in\u00fdch).<\/p>\n\n\n\n

\"Relaxa\u010dn\u00fd<\/a><\/figure>\n\n\n\n

Pomocn\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165:<\/mark><\/a><\/h2>\n\n\n\n

\u2022 poskytnutie die\u0165a\u0165u mo\u017enosti na uvo\u013enenie emocion\u00e1lneho nap\u00e4tia cez pohyb, hru, relaxa\u010dn\u00e9 cvi\u010denia, vizualiz\u00e1cie, mas\u00e1\u017ee,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 anal\u00fdza, pre\u010do sa die\u0165a spr\u00e1va ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom, \u010do t\u00fdm chce vyjadri\u0165 (za agres\u00edvnym alebo \u00fazkostn\u00fdm spr\u00e1van\u00edm sa \u010dasto skr\u00fdvaj\u00fa v\u00e1\u017enej\u0161ie probl\u00e9my),<\/p>\n\n\n\n

\u2022 dodr\u017eiavanie dohodnut\u00fdch z\u00e1v\u00e4zkov a varovanie o nadch\u00e1dzaj\u00facich udalostiach, zmen\u00e1ch,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 vyh\u00fdbanie sa vlastn\u00fdm agres\u00edvnym a \u00fazkostn\u00fdm reakci\u00e1m,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 spr\u00e1vny sp\u00f4sob formulovania pr\u00edkazov a pochv\u00e1l,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 spolo\u010dn\u00e9 dohodnutie dom\u00e1cich pravidiel spr\u00e1vneho spr\u00e1vania sa a vytvorenie jasn\u00e9ho syst\u00e9mu n\u00e1sledkov za ich nedodr\u017eiavanie.<\/p>\n\n\n\n

Pri u\u010den\u00ed die\u0165a\u0165a vyjadrova\u0165 em\u00f3cie sa vyhnime:<\/mark><\/a><\/h2>\n\n\n\n

\u2022 nedostatku na\u0161ej pozornosti a \u010dasu na emocion\u00e1lne prejavy die\u0165a\u0165a,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 zni\u017eovaniu, bagatelizovaniu alebo popieraniu detsk\u00fdch pocitov,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 zakazovaniu vyjadrovania pocitov, hovori\u0165: \u201e \u00da\u017easn\u00e9 deti nepla\u010d\u00fa,\u201d \u201eNem\u00f4\u017ee\u0161 sa hneva\u0165,\u201d \u201eNeboj sa,\u201d<\/p>\n\n\n\n

\u2022 trestaniu za em\u00f3cie,<\/p>\n\n\n\n

\u2022 podliehaniu detsk\u00fdm v\u00fdbuchom.<\/p>\n\n\n\n

Na z\u00e1ver \u2013 podporova\u0165 die\u0165a pri zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed bude jednoduch\u0161ie, ke\u010f dospel\u00ed daj\u00fa sebe a die\u0165a\u0165u \u010das na zvl\u00e1dnutie tejto \u0165a\u017ekej \u00falohy, dovolia si robi\u0165 chyby, vyu\u017e\u00edva\u0165 rady in\u00fdch, ale aj svoju intu\u00edciu.<\/p>\n\n\n\n

Autor: A. Wrzesiak, klinick\u00fd psychol\u00f3g<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

T\u00e9ma podpory det\u00ed pri zvl\u00e1dan\u00ed em\u00f3ci\u00ed vzbudzuje \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1ujem. V nasleduj\u00facom \u010dl\u00e1nku, ktor\u00fd je ur\u010den\u00fd pre rodi\u010dov, opatrovate\u013eov a<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":349,"comment_status":"closed","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[9,5],"tags":[],"class_list":["post-346","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jasle","category-materske-skoly","comments-off"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/346","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=346"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/346\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":351,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/346\/revisions\/351"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/media\/349"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=346"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=346"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/insgraf.sk\/blog\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=346"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}