Potrebuje dieťa terapiu rúk – čo nám hovoria jeho kresby?

Čo je terapia ruky a kedy ju treba začať?

Cieľom terapie ruky je zlepšenie precíznych pohybov ruky a prstov a zvýšenie celkovej pohybovej zdatnosti celej hornej končatiny. Terapia tiež pomáha pri osvojovaní správneho úchopu ceruzky, zlepšuje koordináciu oko-ruka, uľahčuje manipuláciu s predmetmi, zvládanie rôznych samoobslužných činností a pripravuje dieťa na učenie sa písania.

Terapia by sa mala začať vtedy, keď má dieťa znížené alebo nadmerné svalové napätie v hornej končatine alebo ramennom pletenci, nerado vykonáva manuálne činnosti, vykonáva ich pomaly alebo s veľkou námahou, má problémy so zapínaním gombíkov, viazaním šnúrok na topánkach, nesprávne drží ceruzku atď.

Dospelí si často neuvedomia, že takáto forma terapie je potrebná. Niekedy si nižšiu manuálnu zručnosť dieťaťa nesprávne vysvetľujú tým, že bolo doteraz príliš často obsluhované, uprednostňuje hravé aktivity alebo nemá rado povinnosti. Až keď sa objavia ťažkosti s písaním, keď dieťa nerado a pomaly robí domáce úlohy, sťažuje sa na únavu ruky alebo jeho písmo je ťažko čitateľné, začnú rodičia hľadať pomoc.

Je dôležité rodičom pripomínať, že prvé príznaky problémov možno pozorovať oveľa skôr – stačí venovať pozornosť kresbám dieťaťa a jeho manuálnej a manipulačnej zručnosti.

Čo je terapia ruky a kedy ju treba začať?

Ako sa rozvíja schopnosť kreslenia u detí?

Ako sa vyvíjajú manuálne zručnosti?

---

Ako sa rozvíja schopnosť kreslenia u detí?

Hodnotenie úrovne detských kresieb poskytuje spoľahlivé informácie o potrebe terapie ruky. Preto je dôležité vedieť, ako sa u detí vyvíja schopnosť kreslenia.

Kreslenie je nielen zábavná činnosť, ale zároveň trénuje pohyby ruky a prstov, zlepšuje vizuálnu stránku prác a koordináciu oko-ruka (teda samo o sebe predstavuje formu terapie).

S pribúdajúcim vekom prechádza detská kresba niekoľkými štádiami.

Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania – dieťa spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Tlak pastelky na papier je pomerne silný a na papieri zostávajú chaotické línie – najprv tzv. lineárne čmáranice (cikcaky, špirály atď., kreslené bez zdvihnutia ruky), neskôr figuralistické čmáranice (bodky, čiary, malé prvky, miestami zhustené línie – dieťa zdvíha ruku a presúva ju na iné miesto papiera).

Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Zvyčajne používa jednu pastelku a nerado ju mení.

Na začiatku predškolského veku sa objavujú prvé kresby jednoduchých objektov pozostávajúcich z čiar a kruhov (slnko, pes, dom atď.) a prvé kresby ľudskej postavy, tzv. hlavonožce (najčastejšie hlava s detailmi, niekedy presahujúcimi jej obrys a nohy). Dieťa začína pomenovávať to, čo nakreslilo.

Od 3-4 rokov do 6 rokov dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. roku už správny (uchopenie ceruzky tromi prstami: palcom, ukazovákom, ktorý tlačí nástroj zhora, a prostredníkom, približne 1,5 – 2 cm od hrotu).

Dobrým vývojovým ukazovateľom je schopnosť dieťaťa reprodukovať jednoduché geometrické tvary.

Trojročné dieťa by malo vedieť správne nakresliť kríž a „koľajnice“ (dve rovnobežné čiary), ako aj kruh (nie vždy uzavretý).

Štvorročné dieťa kreslí uzavretý kruh, ale môže byť hranatý.

V 5. roku života sa nepravidelnosti kruhu zmenšujú a v 6. roku je už pravidelne zaoblený.

Štvorročné dieťa kreslí štvorec so zaoblenými rohmi, ale päťročné už obvykle nakreslí najmenej tri rohy viditeľné. V 6. roku života dokáže nakresliť štvorec správne.

Trojuholník sa objavuje okolo 5. roku, ale až v 6. roku ho dieťa dokáže nakresliť správne.

Väčšina 6-7 ročných detí dokáže nakresliť kosoštvorec. Zlepšuje sa aj schopnosť reprodukcie prekrývajúcich sa tvarov. Na konci predškolského veku by malo dieťa vedieť nakresliť aj krivé čiary, špirály a slučky.

Pokiaľ ide o kresbu postavy – na začiatku predškolského veku sú ľudské postavy veľmi jednoduché. Postava sa skladá z hlavy (s niekoľkými detailmi), trupu (v podobe nejakého geometrického tvaru), „jednorozmerných“ rúk a nôh (v podobe čiar) a prvkov, ktoré sú pre dieťa emocionálne dôležité. Postavy sú zobrazované spredu, sú „priehľadné“ alebo majú farby, ktoré nezodpovedajú realite.

S pribúdajúcim vekom deti do kresieb postáv pridávajú stále viac častí tela a doplnkov (napr. gombíky, mašle, šnúrky atď.). Objavujú sa obrysové prvky z blízkeho prostredia: domček, ulica, ľudia, avšak chýba ešte pozadie. Charakteristická je geometrizácia tvarov a nedodržiavanie proporcií (napríklad kvet je rovnako veľký ako dom).

Na úrovni raného školského veku deti venujú stále väčšiu pozornosť finálnemu vzhľadu kresieb a skrášľujú ich. Dokresľujú prvky krajiny (zem, stromy, kvety, zvieratá, oblohu, slnko atď.).

Postavy sa stávajú proporčnejšími, majú „dvojrozmerné“ končatiny, pribúdajú nové detaily (krk, pás, uši, chodidlá, prsty). Sedemročné dieťa dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu. Postavy sú vyfarbené, celé kresby sú farebné a niekedy majú aj vyplnené pozadie.

Dieťa začína venovať pozornosť používaniu farieb podľa reality. Správne reprodukuje geometrické tvary a snaží sa o vyjadrenie perspektívy.

Okolo 10. roku života postupne zaniká spontánna kresliarska expresia, mnohé deti kreslia menej ochotne, pretože porovnávajú svoje práce s rovesníkmi, obávajú sa, že nie sú schopné splniť požiadavky učiteľa, a rastie ich kritickosť voči vlastným výtvorom.

Medzi 11. – 12. rokom sa deti vracajú k výtvarnej expresii, ale v zrelšej podobe – vytvárajú tematické ilustrácie, kresby so symbolickým významom, ktoré odrážajú ich pocity a nálady. Radi prekresľujú a „kopírujú“ realitu, no zároveň využívajú aj svoju predstavivosť.

Ak pri analýze detských kresieb zistíme, že ich úroveň sa výrazne odchyľuje od vývinových noriem, je vhodné obrátiť sa na psychológa alebo pedagóga, ktorý môže vykonať hodnotenie úrovne grafomotorického vývinu a koordinácie oko-ruka.

Ako sa vyvíjajú manuálne zručnosti?

Ďalším dôležitým ukazovateľom potreby terapie ruky je úroveň manuálnej zručnosti a manipulačných schopností. Aj tu je dôležité vedieť, ako sa tieto schopnosti rozvíjajú s vekom.

Po dovŕšení 1. roku života dieťa zdokonaľuje úchop, dokáže už opozíciu palca voči ostatným prstom, uchopuje drobné predmety bruškami ukazováka a palca. Zlepšuje sa presnosť pohybov prstov (vďaka súčasnému rozvoju vizuálno-motorickej koordinácie), objavujú sa prvé známky lateralizácie – dieťa uprednostňuje jednu ruku pri uchopovaní predmetov, častejšie pravú ako ľavú.

V 2. roku života sa dieťa pokúša jesť lyžičkou, otvárať a zatvárať zásuvky či krabičky, začína kresliť čmáranice a stavať veže z kociek (na konci 2. roka zvládne postaviť vežu zo 4 – 5 kociek).

Po dovŕšení 3 rokov deti zvyčajne dokážu samostatne jesť lyžicou, piť z pohára, umývať si a utierať ruky i tvár, obuť si topánky a čiapku, navliekať veľké koráliky, postaviť vežu z 8 kociek, most a usporiadať kocky do podoby vlaku.

V predškolskom veku sa zlepšuje plynulosť a presnosť pohybov pri činnostiach, ako je zapínanie veľkých gombíkov, navliekanie korálikov či kreslenie štvorca.

5 – 6-ročné dieťa by malo byť schopné samostatne sa obliekať a umývať (s miernou pomocou rodičov), používať nožnice a strúhadlo na ceruzky.

Deti vo veku 6 – 7 rokov zvládajú zapínať menšie gombíky, viazať šnúrky a používať nôž a vidličku. Pri kreslení správne držia ceruzku a začínajú kresliť tvary aj bez vizuálnej kontroly. V tomto veku sa objavuje pripravenosť na písanie drobných prvkov v riadkoch.

Podobne ako pri kresbách, ak si všimneme, že dieťa má problémy s manipuláciou s predmetmi, pomaly vykonáva samoobslužné činnosti a vyhýba sa konštrukčným hrám, je vhodné zvážiť terapiu ruky.

V Insgraf nájdete širokú ponuku didaktických pomôcok na grafomotorické cvičenia, hračiek a pomôcok na prevliekanie, ako aj na učenie samostatných činností.