Hlas detí v ére umelej inteligencie: Budovanie základných zručností v oblasti AI pre všetky deti
Andrew Sliwinski, viceprezident a vedúci oddelenia používateľských skúseností v LEGO® Education, odpovedá na otázky týkajúce sa využívania informatiky a umelej inteligencie (AI) v triede a toho, čo môžeme urobiť už dnes, aby mali žiaci svoj hlas v diskusii o meniacom sa svete.
Vzdelávacie systémy v celej Európe aj mimo nej smerujú k rýchlemu zavádzaniu umelej inteligencie do vyučovania, pričom ich vedie prísľub personalizácie vzdelávania a zlepšenia výsledkov žiakov. V tomto prístupe sa skrýva skutočný potenciál a tieto ambície sú veľmi hodnotné. Pri rýchlom úsilí využívať umelú inteligenciu pri práci s deťmi – optimalizovať výučbu, automatizovať hodnotenie či zrýchľovať odovzdávanie obsahu – však riskujeme, že prehliadneme rovnako dôležitú prioritu: vybaviť deti základným porozumením tomu, ako technológie umelej inteligencie v skutočnosti fungujú.
Súčasná snaha zlepšiť vzdelávacie výsledky prostredníctvom umelej inteligencie (ktorá, treba poznamenať, stále nie je vo veľkom rozsahu dostatočne overená) by mala byť vyvážená neustálymi investíciami do rozvoja základných zručností v oblasti AI. Ak sa nám podarí nájsť túto rovnováhu, máme jedinečnú príležitosť vychovať generáciu detí, ktoré nebudú umelú inteligenciu len používať, ale jej budú rozumieť natoľko, aby s jej pomocou vytvárali lepšiu budúcnosť.
Otázka: Akú mylnú predstavu o vzdelávaní s využitím AI musíme prekonať?
Aké kroky by mali podniknúť vládne inštitúcie, aby sa to stalo skutočnosťou?
Otázka: Akú mylnú predstavu o vzdelávaní s využitím AI musíme prekonať?
Rozšíreným omylom je predstava, že vzdelávanie s umelou inteligenciou znamená jednoducho jej využívanie vo vzťahu k deťom – zavádzanie adaptívnych vzdelávacích systémov, plánov hodín generovaných AI alebo chatbotov, ktoré vedú vyučovanie s cieľom optimalizovať existujúci model. To je len jedna časť obrazu, nie však celý obraz. Prílišným sústredením sa na možnosti počítačov sme stratili zo zreteľa všetko, čo dokážu samotné deti.
Dnes prevláda predstava, že umelá inteligencia je vlna, ktorá zníži význam ľudskej činnosti, a našou úlohou je naučiť deti, ako sa jej prispôsobiť. Takýto prístup stavia dieťa do úlohy pasívneho účastníka pokroku, namiesto toho, aby bolo jeho hlavným tvorcom. Musíme nájsť rovnováhu medzi „využívaním umelej inteligencie pre deti“ a „využívaním umelej inteligencie deťmi“ a podporovať ich kritické porozumenie tomu, ako AI funguje – a ako nefunguje.
Umelá inteligencia nie je mágia – je to technológia. Základná gramotnosť v oblasti AI neznamená naučiť deti používať „magickú škatuľku“. Ide o to, aby dostali nástroje, pomocou ktorých túto škatuľku rozoberú na súčiastky a vytvoria z nich niečo nové. Nie je to nová myšlienka – desaťročia výskumu opakovane ukazujú, že deti sa učia najlepšie vtedy, keď tvoria, experimentujú a premýšľajú nad fungovaním konkrétnych objektov, a nie keď pasívne prijímajú informácie.
Keď sa rozprávame s deťmi, ukazuje sa, že sa nechcú len naučiť používať umelú inteligenciu. Chcú jej rozumieť a vytvárať s jej pomocou riešenia pre svoje komunity, priateľov a rodiny. Majú tiež veľmi jasné predstavy o tom, ako by sa umelá inteligencia mala – a nemala – využívať v škole aj v širšej spoločnosti.
Otázka: Prečo by mali vlády a ministerstvá školstva povýšiť informatiku a AI z voliteľného predmetu na základnú súčasť vzdelávania?
Ak chceme, aby deti budovali budúcnosť tejto technológie, a nielen ju používali, musia rozumieť tomu, ako funguje a čo pomocou nej môžu vytvoriť. Základné stavebné prvky umelej inteligencie – informatika, pravdepodobnosť, dáta, rozpoznávanie vzorcov a algoritmické predsudky – by nemali byť voliteľnými a exkluzívnymi znalosťami vyhradenými len pre vybraných. Tieto koncepty musia byť povýšené na úroveň nových základných zručností, rovnako dôležitých pre moderné vzdelávanie ako čítanie, počítanie, riešenie problémov, kreativita a spolupráca.
Nejde len o prípravu na budúce povolania alebo o konkurencieschopnosť krajín, hoci aj to sú dôležité aspekty. Ide predovšetkým o to, aby sme ďalšiu generáciu vybavili vedomosťami, zručnosťami a schopnosťou aktívne ovplyvňovať systémy, ktoré budú formovať ich životy. Musíme prestať pripravovať deti na život vo svete, v ktorom budú stáť v tieni umelej inteligencie. Namiesto toho im musíme poskytnúť základné nástroje a zručnosti, aby sa mohli stať hlavnými architektmi tohto sveta.
Aké kroky by mali podniknúť vládne inštitúcie, aby sa to stalo skutočnosťou?
Možno stojíme pred príležitosťou, ktorá prichádza len raz za generáciu. Vládne inštitúcie môžu využiť umelú inteligenciu na podporu existujúceho systému – napríklad na rýchlejšie vyhodnocovanie tých istých testov či efektívnejšie vydávanie tých istých vysvedčení – alebo si uvedomiť, že máme pred sebou najväčšiu príležitosť na reformu vzdelávania za nášho života.
Treba začať investíciami do rozvoja zručností v oblasti umelej inteligencie vo veľkom rozsahu, podporenými národnými politikami a financovaním, ktoré pozdvihnú informatiku, dátovú gramotnosť a informatické myslenie na rovnakú úroveň ako čítanie a matematickú gramotnosť. To si však vyžaduje aj hlbšiu zmenu v pedagogike.
Musíme podporovať učiteľov a žiakov prostredníctvom inkluzívnej, cieľavedome vedenej pedagogiky, ktorá vytvára priestor pre detskú zvedavosť. Mnohí učitelia a rodičia majú pocit, že nie sú dostatočne pripravení sprevádzať deti zložitosťou umelej inteligencie, hoci mnohí z nich už prichádzajú do kontaktu s nástrojmi AI. Ako ukazuje prieskum spoločnosti LEGO Education medzi učiteľmi informatiky, takmer polovica z nich sa necíti dostatočne sebavedomo pri vyučovaní tém súvisiacich s umelou inteligenciou, a to ani po absolvovaní príslušného školenia.
Nemôžeme čakať, kým vedomosti dospelých dobehnú tempo inovácií. Namiesto toho môžeme prehodnotiť svoju úlohu a z pozície vševediacich expertov sa stať partnermi pri učení. Napokon, jednou z najsilnejších viet, ktoré možno dieťaťu povedať, je: „Neviem. Poďme to zistiť spolu.“
Ako môžu školy reagovať na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a podporiť väčší záujem o kariéru v oblastiach STEM?
Odpoveďou je budovanie sebadôvery a angažovanosti. Príliš dlho bola informatika vnímaná ako predmet určený pre úzku skupinu detí, často označovaných za „geekov“ alebo „šprtov“. Túto predstavu musíme zmeniť tým, že ukážeme súvislosť medzi digitálnymi technológiami a vecami, na ktorých deťom skutočne záleží – ich záľubami, záujmami a komunitami.
Poznatky získané počas desaťročí výskumu a pedagogickej praxe ukazujú, že deti sa učia najefektívnejšie vtedy, keď sú aktívne zapojené, dokážu prepojiť učenie so svojimi záujmami a vášňami a učia sa spoločne s ostatnými. Praktické učenie založené na projektoch a spolupráci patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako zapojiť všetkých žiakov.
Práve tieto prístupy zároveň patria medzi najefektívnejšie metódy na pomoc deťom pri pochopení informatických konceptov. Keď dieťa vytvorí fyzický model a vidí, ako ožíva vďaka programu, ktorý samo napísalo, alebo keď sleduje fungovanie modelu umelej inteligencie, ktorý samo natrénovalo, informatika prestáva byť abstraktnou disciplínou a stáva sa niečím hmatateľným a zrozumiteľným.
Musíme do týchto tém zapojiť všetky deti a pomôcť im cítiť, že do nich patria – nielen ako budúci softvéroví inžinieri, ale aj ako budúci umelci, inovátori, vedci a aktívni občania.
Ako praktické učenie podporuje kritické myslenie a základné porozumenie, ktoré sú nevyhnutné pre inovácie?
Mnohé medzinárodné výskumy potvrdzujú súvislosť medzi aktívnym, praktickým učením a rozvojom vyšších kognitívnych schopností. Dlhodobý projekt OECD zameraný na podporu a hodnotenie kreativity a kritického myslenia ukázal, že keď sú žiaci povzbudzovaní k vytváraniu vlastných riešení a k opakovanému zdokonaľovaniu svojich nápadov, preukazujú hlbšie porozumenie učivu a sú viac naklonení rozvíjať trvalé tvorivé a kritické myslenie.
Usmernenia UNICEF týkajúce sa princípov využívania umelej inteligencie vo vzťahu k deťom takisto zdôrazňujú význam umelej inteligencie navrhovanej s dôrazom na potreby dieťaťa. Takýto prístup podporuje vyjadrovanie názorov a aktívnu účasť detí namiesto toho, aby boli len pasívnymi príjemcami algoritmicky riadeného vzdelávania.
Tieto zistenia sú v súlade so širším konštrukcionistickým výskumom, ktorý ukazuje, že keď žiaci vytvárajú, testujú a reflektujú hmatateľné objekty a riešenia, rozvíjajú nielen technické kompetencie, ale aj metakognitívne zručnosti nevyhnutné pre inovácie. Patrí medzi ne schopnosť rozkladať problémy na menšie časti, pracovať s neistotou a kriticky hodnotiť predpoklady, na ktorých sú založené systémy, ktoré ich obklopujú.
Ako vyzerá efektívne vzdelávanie učiteľov a priebežný profesijný rozvoj v oblasti zručností využívania AI?
Výzvou nie je len prístup k nástrojom, ale aj sebavedomie. Výskumy opakovane ukazujú, že pocit vlastnej kompetentnosti učiteľa patrí medzi najdôležitejšie faktory úspešného zavádzania technológií do vyučovania. Menej ako polovica učiteľov informatiky sa v súčasnosti cíti pripravená začleniť témy súvisiace s umelou inteligenciou do svojej výučby[1] a práve tento nedostatok istoty predstavuje významnú prekážku.
Účinný a dlhodobý profesijný rozvoj musí presahovať rámec jednorazových školení. Vyžaduje si kontinuálne vzdelávanie prepojené s učebnými osnovami, ktoré učiteľov stavia do pozície aktívnych študentov – podobne ako ich žiakov. Profesionálny rámec OECD pre vyučovanie kreativity a kritického myslenia zdôrazňuje, že trvalá zmena vo vyučovacej praxi závisí od skúsenostného učenia, spolupráce a praktického uplatňovania poznatkov, nie od pasívneho prijímania informácií.
Učitelia potrebujú kvalitné a okamžite použiteľné materiály, ako aj integrované metodické rámce zosúladené s učebnými osnovami, ktoré im umožnia postupne budovať vlastné porozumenie. Keď si učitelia vybudujú väčšiu istotu pri práci s umelou inteligenciou, pozitívne sa to prenesie aj na ich žiakov.
Riešenie nedostatku sebadôvery nie je vedľajšou otázkou. Je základným predpokladom úspechu všetkých ostatných krokov v tomto procese.
Ako riešenie LEGO® Education Informatika a AI spĺňa vysoké štandardy bezpečnosti, súkromia, rovnosti a blahobytu?
Náš prístup je založený na troch nekompromisných záväzkoch.
Po prvé – súkromie. V spoločnosti LEGO® Group považujeme súkromie za základné právo a toto právo v plnej miere patrí aj deťom. V LEGO Education ho zabezpečujeme prostredníctvom tzv. lokálnej inferencie, čo znamená, že žiadne údaje detí nikdy neopúšťajú triedu. Žiadne dáta sa neposielajú cez internet ani nám, ani žiadnym iným spoločnostiam, a nikdy sa nepoužívajú na trénovanie modelov umelej inteligencie.
Po druhé – neantropomorfizujeme umelú inteligenciu. Systémom umelej inteligencie neprideľujeme tvár, meno ani ich neoznačujeme za „kreatívne“. Kreativita patrí ľuďom. Kreativita patrí deťom. Výskumy ukazujú, že antropomorfizácia môže viesť k viacerým kognitívnym, behaviorálnym a emocionálnym vedľajším účinkom. U detí môže napríklad vzniknúť parasociálna väzba na systémy umelej inteligencie, ktorá môže nahrádzať skutočné medziľudské vzťahy.
Po tretie – transparentnosť. Modely, s ktorými deti pracujú, sú sprevádzané jasnou dokumentáciou, napríklad kartami modelov, ktoré opisujú údaje použité na ich trénovanie a možné zaujatosti, ktoré môžu obsahovať. Ak chceme, aby deti na základnej úrovni porozumeli fungovaniu týchto nástrojov, musíme im ich ukázať a vysvetliť, nie ich skrývať za oponu proprietárnych informácií.
Ak chceme vychovávať generáciu, ktorá bude schopná kriticky a zodpovedne pracovať s umelou inteligenciou, bezpečnosť, súkromie a transparentnosť nesmú byť doplnkom. Musia byť základom celého vzdelávacieho procesu.
Tvorcovia politík, učitelia a lídri v odvetví by sa nemali pýtať, či umelá inteligencia zmení vzdelávanie – pretože sa to už deje. Otázkou je, či využijeme tento moment iba na optimalizáciu systémov, ktoré už máme, alebo či deťom skutočne umožníme aktívne konať a posunieme sa smerom k efektívnejšiemu vzdelávaniu.
Ak chceme, aby deti budovali lepšiu budúcnosť, musíme ich vybaviť správnymi zručnosťami a spôsobom myslenia. Predstavme si, čo by sa mohlo stať, keby mali základné porozumenie tomu, ako funguje umelá inteligencia, tvorivú sebadôveru pri jej využívaní a schopnosť kriticky posudzovať, kedy a ako ju používať.
Viac než kedykoľvek predtým musíme deťom umožniť učiť sa spoločne, nie osamote pred obrazovkami. Musíme počúvať ich názory, podporovať ich zvedavosť a urobiť z ich hlasu základ každého rozhodnutia, ktoré prijímame.
Deti sú pripravené. Otázkou zostáva, či sme pripravení aj my.
¹ US Computer Science & AI Education Insights Report (správa o stave vzdelávania v oblasti informatiky a umelej inteligencie v USA), LEGO® Education, 2026. Dostupné na: LEGO Education – CS & AI Education Insights Report.
